Úrad práce je inštitúciou, ktorá má predovšetkým pomáhať nepracujúcim, ktorí chcú pracovať. Zároveň má však pomáhať zamestnávateľom nájsť im toho pravého zamestnanca, ktorý chce pracovať a zlepšovať svoje vedomosti, schopnosti a zručnosti. Takto jednoducho povedané sa tu stretáva dopyt a ponuka po práci. Dopyt vytvárajú zamestnávatelia a ponuku zamestnanci. Pretože zamestnanci ponúkajú svoju prácu a zamestnávatelia majú dopyt po tejto komodite.
Ako to funguje na úradoch práce?
Mnohokrát sa však stretávame s veľkou neochotou na spomínaných úradoch práce. Keď sa chcete niečo opýtať svojej úradníčky, ku ktorej ste priradený, častokrát ohŕňa nad vami nos, pretože dostala od vás nejakú otázku navyše. Väčšina z nich nie je ochotná vám rozprávať nejaké novinky alebo správy naviac ako je nutné. Svoje vedomosti si držia len vo svojich vlastných hlavách. Potom však nechápem na čo tam sú.
Som príliš tvrdá? No dobre, uznávam.. Ale!!
Samozrejme, česť výnimkám. Samozrejme, pochopím aj to, že toho majú naozaj veľa a že musia mať asi veľa agendy a administratívnej práce. No to ich vôbec neospravedlňuje z toho, že rozprávajú svojim klientom, čiže nezamestnaným, úplne bludy alebo polopravdy. Takéto šírenie neprávd je hlbokým nesúladom, ktorý by bolo treba okamžite odstrániť, pretože je veľmi nebezpečný. Informovanosť je síce dnešnou výhodou doby, ale podmienky na úradoch práce sa neustále menia, takže vedomosti úradníčok by mali byť ďalej posúvané ich klientom, pretože im to zabezpečí dobrý rozhľad na trhu práce a neskreslené informácie.
Záver?
Dúfam, že môj článok sa dostane niekam, kde naozaj pomôže napraviť túto krivdu. Možno by len stačilo zamestnať viac úradníčok na úradoch práce, aby bola ich práca skutočne efektívne vykonávaná. Pretože to nie je problém len dnešného mesiaca, ale problém už niekoľkých rokov.